Erb obce Šemša

Historické pramene uvádzajú, že Šemša počas vlády panovníka Belu IV. patrila rodine Szikaziovej, ktorá však stratila svoje majetky pre slabú podporu kráľa v boji proti Tatárom. V bitke pri Muki pri rieke Slanej bol Bela IV. porazený a po návrate do vlasti prisúdil majetky aj Šemšu pod menom Scemse Ruszkajovcom z rodu Abovcov. V roku 1280 sa Šemša spomína ako dedičná zem synov komesa Beňadika z Ruskej. ktorú od Šace odďeľoval vŕšok Kuz Berch. V roku 1285 Ladislav IV. daruje časť obce Frankovi I. spišskému hradnému pánovi, pod menom Zemse. Szikaziovci listom z roku 1308 sa ponosujú u panovníka Karola Róberta na odobratie majetkov. Okolo roku 1310 dochádza k sporu o Šemšu medzi synmi Beňadika z Ruskej a Serafínom, synom Bogumína z Ruskej. V roku 1315 Serafín založil svoj dedičný majetok Šemšu synom Mikuláša Čierneho na 2 roky za 50 mariek.

Podľa testamentu Tomáša v roku 1322 sa Šemša dostala jeho druhej manželke Zuze a synovi Demeterovi z tohto manželstva, kým dcére z prvého manželstva odkázal Slavkov. Z uvedeného je vidieť, že rok 1322 už spomína v Kostolnej Šemši kostol, zasvätený sv. Ondrejovi. Tento kostol už existoval okolo roku 1314 ako sa o tom dozvedáme z listiny z roku 1344, v ktorej sa uvádza, že pred 30 rokmi Štefan zvaný Jurka z Malej Idy, zničil kostol a Moha, syna Ethemeda z Ruskej, ktorý sa v ňom ukrýval zajal, zobral mu mnohé veci, medzi ktorými boli aj privilegiálne listiny o Šebastovciach. Bolo to v nepokojných časoch po bitke pri Rozhanovciach

Roku 1331 sa spomína Šemša (Zemse) medzi majetkami , ktoré po nevernom Demeterovi a po smrti Leutacha Veľkého dostal magnát Čeník Čech, ale v rozsudku komesa Pavla, krajinského sudcu z 10.3.1331 sa už Šemša neuvádza medzi týmito majetkami. Majetky, ktoré dostal Čeník Čech, boli kráľom Karolom vymenené v roku 1332 za hrad Ethemeda z Ruskej.

Začiatkom 15. storočia patrila Šemša Frankovi II. zo Šemše, ktorý za pomoci rodiny postavil v Šaci hrad, ktorý mal slúžiť ako obrana proti vojskám Jána Jiskru z Brandýsa, avšak tento hrad bol nariadením Huňadyovského snemu z roku 1557 zbúraný košickým vojskom. Majetky v údolí Idanského potoka, Šace, Poľova, Hanisky, Ludvikovho dvora a časť Myslavy v roku 1426 patrili Petrovi Chyrkovi. Tieto mu boli odobraté pre nevernosť kráľovi a darované Semseyovcom, ktorí poskytli pomoc kráľovi proti Jiskrovým vojskám.

K rozmachu obce priaznivo zapôsobilo zrušenie poddanstva. Pred jeho zrušením bolo v obci 28 rodín, ale už v roku 1828 po jeho zrušení tu bolo 80 domov a 546 obyvateľov.
Na prelome 17. a 18. storočia bol postavený kaštieľ v barokovom slohu, neskôr v prvej polovici 19. storočia klasicisticky upravený. V tom istom čase bola postavená tiež kaplnka v rýdzo gotickom slohu, kde je rodinný cintorín Semseyovcov a nádherne vyrezávaný oltár.

V roku 1867 bol dokončený kláštor, v ktorom boli tiež priestory učební pre školu. Kláštor dala postaviť Eva Semseyová zo svojho podielu na majetku. Zomrela v tom istom roku ako bol postavený kláštor (9.1.1867). Kláštor po smrti Evy Semseyovej vydržiavali občania a Semseyovci. Do kláštora prišli rehoľné sestry radu Uršuliniek, ktoré tu vyučovali deti.

Názov obce Šemša sa od jej vzniku menil takto:

• rok 1280 – Scemse
• rok 1310 – Sempse
• rok 1315 – Scemse
• rok 1317 – Semcha
• rok 1318 – Semse
• rok 1324 – Zempse
• rok 1328 – Zemsa
• rok 1350 – Scemcha
• rok 1360 – Zemse
• rok 1427 – Scempse
• rok 1773 – Semsza
• rok 1808 – Ssemsza
• rok 1823 – Semcha
• rok 1903 – Šemša